NPR Klenovský Vepor

Klenovský Vepor (1338 m n. m.) je najvýraznejším vrcholom v pohoria Veporské vrchy v oblasti Slovenského rudohoria. Výškou ho prevyšuje Fabova hoľa (1439 m), ale nemá výrazný reliéf a je bez výhľadu. Vrchol je situovaný v hlavnom hrebeni, na svahoch Klenovského Veporu pramení zo severnej strany Čierny Hron a na južnej strane Veporský potok zdroj Klenovskej Rimavy. Klenovský Vepor je štátnou prírodnou rezerváciou, pod hrebeňom na severných a severozápadných svahoch je chránený pralesový porast zmiešaných lesov – smrek, jedľa, buk, a vyskytuje sa tu jarabina vtáčia či javor horský. Cez Klenovský Vepor prechádza významná turistická trasa “Rudná magistrála”.

 Veporské vrchy sú jedným z menej frekventovaných a navštevovaných geomorfologických častí Slovenského rudohoria. Sú vysunuté na západe rudohorského pásma a susedia s vulkanickou oblasťou stredného Slovenska. Ohraničuje ich pomyselná línia, približne spájajúca stredoslovenské mestá a obce Brezno – Heľpa – Tisovec – Hriňová a Ľubietová. Najvyšším vrchom pohoria je Fabova hoľa (1 439 m) vo východnej časti.

 Veporské vrchy sú zároveň rukolapným príkladom možnosti harmonického súžitia človeka s prírodou. Práve tu, najmä v oblasti vrchárskych obcí Lom, Drábsko a Sihla možno dodnes nájsť množstvo obývaných horských samôt, lazov a hospodárstiev, ktoré spĺňajú predstavu o tom, čo dnes ekológovia moderným slovníkom nazývajú trvalo udržateľný rozvoj. Putovanie touto pôvabnou krajinou, kde sa striedajú hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami, patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžu vnímavému návštevníkovi slovenské hory ponúknuť.

 Centrálnu a asi najkrajšiu časť Veporských vrchov tvorí podcelok Balocké vrchy, vrcholiace Klenovským Veprom (1 338 m). Ten dal meno celému pohoriu, je výraznou krajinnou dominantou a lokalitou, na ktorú sa viažu mnohé povesti a legendy. Zrejme za to vďačí aj svojmu typickému tvaru – vrcholová časť ostrého, lichobežníkovitého profilu pripomína chrbát divej svine, teda “vepra”. Vďaka tomu je výborne rozpoznateľný a viditeľný takmer zo všetkých vyšších pohorí Slovenska, najmä z blízkych Nízkych Tatier. Podobný vrch je aj v susednom pohorí Poľana – má názov Ľubietovský Vepor a ich podobná vizáž vôbec nie je náhodná. Ale o tom až o chvíľu.

 Pre turistov je Klenovský Vepor zaujímavý najmä z pohľadu jedinečných krajinných scenérií v jeho okolí, ktorým dominujú hlboké lesy, často so zaujímavou flórou a faunou. Vrcholová časť hory je na rozlohe takmer 155 hektárov národnou prírodnou rezerváciou, ktorá chráni zachované, pôvodné zmiešané karpatské lesy. Okrem toho sú skalné formácie na okrajoch vrcholovej plošiny hniezdiskom dravých vtákov, problémom nie je stretnúť ani veľké šelmy našich lesov. Výhľad z vrcholu je najmä na sever a západ obmedzený, lepší smerom na juh a juhovýchod, kde sa ukladajú ako na plastickej mape jednotlivé hrebene a vrchy Veporských a Stolických vrchov. Kedysi stávala na vrchole aj pekná drevená plastika Jura Jánošíka, zrejme však niekomu chýbala do súkromnej zbierky a tak po nej dnes ostali iba fotky…

 Veľmi zaujímavý je Klenovský Vepor aj z pohľadu stavby. Celé Veporské vrchy (a prevažnú časť Rudohoria) budujú hlbinné, metamorfované horniny centrálnokarpatského kryštalinika. Preložené do normálnejšieho jazyka – všetko možné, ale sopečné horniny nie. A predsa tvoria práve charakteristický, skalnatý vrcholový chrbát Vepra vulkanity – konkrétne andezitové bralá. Je to zvyšok mohutného sopečného pokrovu, ktorý sem zasiahol zo susedného vulkanického pásma v treťohorách, prekryl túto oblasť a zanechal za sebou niekoľko izolovaných ostrovčekov. Geneticky a vekovo príbuzný je mu práve spomínaný Ľubietovský Vepor v Poľane (ktorá je však vulkanická celá). A tu kdesi treba hľadať dôvod nápadnej podoby oboch vrchov…

Prístup: Ľahký a úplne pohodlný prístup na Klenovský Vepor neexistuje, keďže sa vypína v samom srdci hlbokých hôr, bez blízkych komunikácií. Na spoznanie jeho i nádhery celých Veporských vrchov však môžeme vrelo odporúčať náročnú, ale nádhernú hrebeňovku po červeno značenej Rudnej magistrále. Tá sa začína v sedle Zbojská (726 m) na ceste i železničnej trati medzi Breznom a Tisovcom. Značka vedie prevažne lesom s občasnými lúkami a samotami na sedlo Diel (822 m, 1:10 h), sedlo Bánovo (918 m, 1:45 h), sedlo Machniarka (1 040 m, 2:10 h), Rozsypok (1 128 m) a sedlo pod Vartou (1 118 m, 3:45 h). Nasleduje prudký, miestami exponovaný výstup na Klenovský Vepor (1 338 m, 4:30 h). Z vrcholu stále lesom pokračuje chodník na Machnáčov grúň (1 097 m), Šopisko (1 084 m) a postupne sa dostáva do nádherných, lúčnatých partií s lazmi. Nasleduje výstup na výrazné Tri chotáre (1 141 m, 6 h) a posledná časť lesom na lazy Kysuca (920 m, 6:45 h). Tu sa krajina definitívne otvára a pochopíte, aké čaro má táto časť pohoria. Trasa pokračuje cez horské samoty na Sedmák (1 004 m) a Dlhý grúň (1 061 m), aby sa v závere pripojila na asfaltku a vystúpila do sedla Tlstý Javor (1 019 m, 8:30 h) na ceste medzi Čiernym Balogom a Hriňovou. Táto trasa je najvhodnejšia v neskorom lete, ale čaro má v každom období.