ADVENT… Slovo advent pochádza z latinského slova adventus a znamená čakanie na príchod spasiteľa.
Na Slovensku na sa prvú adventnú nedeľu v horských oblastiach schádzali pastieri, ktorí trúbili na dlhé zakrivené pastierske trúby, ktoré mali nádherný hlboký tón. Zvuk sa rozliehal doďaleka, čo znamenalo oficiálne zahájenie adventu. Počas adventu sa konali špeciálne skoré ranné omše roráty už okolo 5 hodiny ráno a zúčastňovali sa ich aj malé deti, ktoré to brali ako zvláštnosť, že mohli zababušení s lampášmi ísť do kostola.
Na začiatku adventu sa v rodinách piekli perníčky a medovníčky, práve preto, aby do Vianoc zmäkli a používali sa aj na výzdobu vianočného stromčeka. Advent sa nazýva aj malý pôst. Na Katarínu bola posledná Katarínska zábava a ďalšia bola až na Štefana. Nekonali sa sobáše, hlučné zábavy a ľudia sa mali stíšiť a duchovne sa pripraviť na sviatky.
Celý advent nie len v minulosti, ale aj dnes sa má preto niesť v idei zmierenia. Ľudia, ktorí sa počas roka poškriepili, by sa v týchto dňoch mali stretnúť, zmieriť, podať si ruky a odpustiť si. Kedysi platilo pravidlo, že k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť už všetci udobrení.
Existuje krásny príbeh o tom, ako vznikol adventný veniec. Nemeckého učiteľa sa deti v škole každý deň pýtali, kedy už budú Vianoce a on im to chcel priblížiť jednoduchou detskou formou. Zobral koleso od voza, na ktoré dal toľko sviečok, koľko dní bolo do Vianoc a nedele označil hrubšími sviecami. Každé ráno, keď prišli deti do školy si spolu zasvietili jednu sviečku.
Tento nápad sa veľmi rýchlo ujal a rozšíril, ale koleso od voza bolo nepraktické, tak vznikol menší veniec a iba 4 sviečky, ktoré predstavujú nedele. Veniec sa začal používať v chrámoch a potom aj v domácnostiach.