Salašníctvo má v Čiernom Balogu dlhú a významnú tradíciu už od roku 1471, keď uhorský kráľ Matej Korvín, pochádzajúci zo sedmohradského mesta Kluž (dnes Rumunsko), sa rozhodol využiť neobývané priestory Horného Uhorska (Slovenska) na osídľovanie valašskou kolonizáciou. Skutočnosť, že aj v údolí Čierneho Hrona boli prvými osadníkmi valasi so svojimi stádami oviec a kôz, hovoria názvy lokalít pomenovaných rumunskou valaskou rečou – Kýčera – vrch zarastený trávou, Sihla – mokrá lúka, Poľana – lúka medzi horami, Košariská – miesto stádlenia oviec, Grúň – horský hrebeň, medzi nimi Molčanov grúň – nesúci aj dnes priezvisko Molčan, z neďalekej obci Valaská. Valasi šírili nielen salašnícky spôsob pasenia svojich stád, ale aj salašnícke technologické postupy a terminológiu – koliba, valach, košiar, strunga (bránička na košiari – kde sa vpúšťajú, doja a vypúšťajú ovce), žinčica, urda, bryndza….
Ovca prinášala gazdovi pätoraký úžitok – mlieko a výrobky z neho, ľahké, chutné mäso, kožušinu, vlnu, ovčí hnoj… Dnes sa na to akosi zabudlo, či požiadavky alebo potreby sa zmenili. Navyše v rozsiahlom chotári opustené horské lúky, prerastené hnedou starou burinou s náletovými drevinami znova volajú na pomoc ovečky. Ovečky, vy „bio – kosačky“, príďte nás vypásť a pohnojiť, aby sme sa znova rozzelenali mladou, mäkkou trávou.
Minulosť si treba pripomínať, je zdrojom poučení. A tradície sa v Čiernom Balogu pretavili do charakteristického pekného folklóru. Vyznávači naladení na túto vlnovú dĺžku sa mali možnosť stretnúť už po 14-krát v rámci Balockého bačovského dňa v druhú septembrovú sobotu.
Pred kultúrnym domom sa tradične varil baraní guláš, baranie hrče… Prišli bačovia s ovčiarskymi výrobkami, trhovníci s medovinou, domácimi koláčmi, ťahanou štrúdľou. Nastávajúce jesenné obdobie je typické pre zber hrozna a preto nemohol chýbať i burčiak. Keďže bačovský deň je oslavou tradícií a Trhy regionálnych produktov sú akýmsi návratom k podpore lokálnych producentov, jeden z dvanástich trhov zorganizovalo Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron práve na Balogu. V rámci ochutnávky výrobkov od regionálnych producentov značky Gemer-Malohont a Horehronie bolo možné ochutnať syrové výrobky od Agrofarma Dianiška, s.r.o. či med od Včelia farma Dianiška, destiláty z rodinnej pálenice Janštovcov z Brezna – Saber Distillery a víno z čiernych ríbezlí – Pádár, s.r.o. Pre potešenie na pamiatku bolo možné kúpiť výrobky z kože, maľované obrázky, výšivky, a mnoho ďalších výrobkov.
Ľudia sa postupne schádzali. Ľudový rozprávač Jožko Giertl otvoril Bačovský deň a hovoreným slovom sprevádzal ľudí počas celého programu. Na pódium prišiel jeden z tých najzapálenejších – s gajdami Martin Tesák, ktorý je známy tým, že popri lekárskej profesii je vášnivý folklorista a chovateľ oviec. O program sa postarali ľudová hudba Ďatelinka & Sólisti a domáca hudobná skupina Rubín.
Po upršanej noci a sychravom ráne, nakoniec vyšlo vytúžené slniečko, ktoré rozžiarilo úsmevy všetkým zúčastneným a podujatie mohlo pokračovať až do neskorých poobedných hodín.
Text: Lenka Tokárová, Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron
Foto: Janka Rončáková, Lenka Tokárová, Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron