Kone na Muránskej planine

Jedným z najcharakteristickejších biotopov Muránskej planiny sú horské lúky. V minulosti boli lúky pravidelne spásané alebo kosené, čím sa aktívne udržiavali. S ústupom tradičného využívania lúk sa chov koní a produkcia sena stali jedinými faktormi, ktoré zabraňujú zániku lúčnych spoločenstiev. Špecifický polodivoký chov koní sa už v minulosti z hľadiska ochrany prírody hodnotil veľmi pozitívne a v súčasnosti sa stal jedným z dominantných symbolov Muránskej planiny.

 

Chov je už od roku 1950 umiestnený do oblasti Veľkej Lúky. V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa, neskôr chov a produkcia koní vhodných pre lesnícku činnosť. Za týmto účelom prebehli len s čiastočným úspechom pokusy na krížení hucula, s cieľom vytvoriť samostatné plemeno s názvom “slovenský horský kôň”, pozdejšie sa začalo s chovom chladnokrvného norika. V r. 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena norik muránskeho typu a v r. 1997 vyhlásený za génovú rezervu norika muránskeho typu a chránený chov. V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 300 kusov, z toho je 60 plemenných kobýl a 6 žrebcov. Cieľom chovu norika muránskeho typu je produkcia kvalitných, ľahko ovládateľných koní, použiteľných v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov agroturistike, , hipoterapii a produkcii plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.