Obec MICHALOVÁ leží vo výbežku breznianskej kotliny v doline potoku Rohozná. Nadmorská výška v strede obce je 590 m.n.m, v chotári 585 – 1195 m.n.m. Dnes v Michalovej žije 1377 obyvateľov a je vstupnou obcou do Mikroregiónu Muránska planina od severozápadu.

Chotár, v ktorom sa rozprestiera obec Michalová patril kedysi mestu Brezno. Vznik obce sa podľa dostupných prameňov uvádza do roku 1788, nie je však presne určený. Niektoré pramene uvádzajú roky 1750 až 1760. V tomto období Uhorsko-kráľovský banský erár, citujem: „kutal“ v miestnych lokalitách. Toto „kutanie“ bolo korunované úspechom, lebo v blízkych horách boli objavené náleziská väčšieho množstva železnej rudy. Preto v roku 1795 bola postavená vysoká pec „Maša“, ktorá sa nachádzala na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola. Táto vysoká pec produkovala 2000 ton surového železa ročne a bola v prevádzke do r. 1877. Po otvorení Železiarní v Podbrezovej jej činnosť začala stagnovať, až došlo k jej úplnému zrušeniu. Približne období postavenia vysokej pece vznikla osada, z ktorej sa vyvinula obec Michalová. Pôvodní obyvatelia boli čiastočne nemeckého, maďarského, talianskeho pôvodu a neskôr kolonisti z bývalej zvolenskej župy.

Michalová vznikla ako komorská osada v blízkosti železorudných baní a najmä vysokej pece. Názov obce sa postupne menil z Michalowa (1786), Michalovo (1799) až na dnešný názov Michalová. V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali najviac prácou v lesoch, na miestnej píle a v podnikoch na okolí.

Na spracovanie železnej rudy nám poukazujú nálezy v chotári obce, ako sú miesta, kde sa pálilo drevo, ktoré používali pri výrobe surového železa. Ďalej sú to skládky pekne sfarbenej trosky, ktorá bola vyvážaná ako vedľajší produkt z vysokej pece Okrem ťažby železnej rudy sa v chotári obce v rokoch 1938-1950 ťažila aj mangánová ruda, ktorá sa elektrolyticky spracovávala v Banskej Bystrici. História obce Michalová je  už od jej založenia nerozlučne spätá s vysokou pecou.

O tom, že obec vznikla na základe existencie vysokej pece, nám svedčia i miestne názvy ulíc, ako ulica Trosky, po ktorej sa vyvážala troska. Ulica Hrable bola pomenovaná po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo bukové drevo a zachytávalo sa na mieste kde sa vyrábalo drevené uhlie. Ulice Horný rad a Dolný rad sa nachádzali v blízkosti vysokej pece, kde bývali poprední robotníci, ktorí sa prisťahovali z Nemecka a rakúskej časti Habsburskej monarchie, sú to najstaršie časti obce.

Po odstavení pece v roku 1877 sa obyvatelia zamestnali v okolitých podnikoch Železiarne Podbrezová a CSM Tisovec, v strojárenskej výrobe, lesníckom a drevárskom priemysle. V súčasnosti sa obec orientuje aj na iné formy zárobku a to na rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti služieb a na rozvoj cestovného ruchu, najmä vidieckej turistiky. Vyrastajú penzióny a nové domy, kde je možnosť ubytovania na súkromí. V blízkosti obce je vybudovaný malý lyžiarsky vlek a prvý slovenský Eurosalaš. V centre obce je okrem kostola a zvonice – obecný úrad, zdravotné stredisko, knižnica, pošta, penzión s reštauráciou a kolibou, pizzeria, piváreň, potraviny a pekáreň. Pre obyvateľov a návštevníkov obce slúži vlakové alebo autobusové spojenie z Brezna, prípadne z Tisovca.

Michalová leží v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria, na hraniciach Národného parku Muránska planina, kde si turisti naozaj prídu na svoje. Každoročne sa tu organizuje tradičný Silvestrovský beh.